VÝZNAM POŽEHNANIA


Slovenské slovo požehnanie pochádza z latinského slova "benedictio". Doslovný preklad tohto latinského výrazu je
"dobrorečenie", čo viac vystihuje náš starosloviensky výraz "blahoslovenie".

Požehnávať teda prakticky znamená hovoriť slová dobra. Keď Boh hovorí, tak sa to zároveň aj deje. Boh vždy hovorí a koná dobro. "Boh povedal: Buď svetlo. A bolo svetlo." (Gn 1,3) Pri Ježišovom narodení zas "Slovo sa stalo telom" (Jn 1,14) teda človekom. A o Ježišovi všetci hovorili: "Dobre robí všetko... (Mk 7,37)".

Keď zvolávame požehnanie na náš príbytok a na našu rodinu,
sme pozvaní hovoriť a konať dobro v Božom mene.
Nielen v samotnom obrade požehnania ale predovšetkým vo vzájomných vzťahoch. Požehnávať znamená pokračovať v Božom diele.

Každý pokrstený je povolaný, aby bol "požehnaním" a aby požehnával. Preto laici môžu udeľovať niektoré požehnania (Katechizmus katolíckej cirkvi, 2626), lebo takmer každé správne používanie hmotných vecí sa dá zamerať na posvätenie človeka a oslavu Boha (KKC, 1670).